Vibecoding je tvorba softvéru pomocou umelej inteligencie, pri ktorej autor nemusí nevyhnutne rozumieť samotnému kódu. Pomocou promptov môže vytvoriť funkčný produkt, otestovať ho aj nasadiť. Čím menej však rozumie tomu, čo AI na pozadí robí, tým ťažšie dokáže odhaliť chyby a možné bezpečnostné riziká.
Tento pojem, ktorý aktuálne hýbe programátorským svetom (a nielen ním) sa do širšieho povedomia sa dostal v roku 2025 vďaka Andrejovi Karpathymu.
Podľa Harvard Gazette ide o tvorbu softvéru pomocou umelej inteligencie najmä v situáciách, keď autor nepotrebuje nevyhnutne rozumieť samotnému kódu. Za pomerne krátky čas sa okolo vibecodingu vytvorilo veľa nadšenia, ale aj kritiky. Poďme sa preto pozrieť na to, prečo to tak je a či je táto kritika oprávnená.
V článku prinášam svoj pohľad na to, aké úskalia môže vibecoding priniesť, ale aj pohľad na to, ako môže vibecoding pomôcť vytvoriť funkčné riešenie a dostať ho až medzi ľudí.
Ak vás zaujíma len stručné zhrnutie, na konci článku nájdete aj najčastejšie otázky o vibecodingu.
Aký je rozdiel medzi vibecodingom a programovaním s pomocou AI?
Pri vibecodingu autor do samotného kódu väčšinou ručne nezasahuje alebo len vo veľmi obmedzenej miere. A práve tu podľa mňa vzniká zásadný rozdiel medzi vibecodingom a AI asistovaným programovaním.
Vibecoding je väčšinou založený na promptovaní počas celého procesu tvorby. Autor zadá AI požiadavku a dostane výsledok. Ak niečo nesedí, ďalším promptom ho upraví alebo opraví. Postupne tak vzniká reťazec promptov, ktorého výsledkom je finálny produkt. Podobne môže prebiehať aj testovanie či nasadenie do produkčného prostredia.
Pri AI asistovanom programovaní je úloha umelej inteligencie trochu iná. Ako už názov napovedá, AI tu funguje ako asistent. Moderné vývojové nástroje ponúkajú rôzne možnosti práce. AI môže iba odpovedať na otázky, môže priamo vytvárať alebo meniť kód, prípadne najskôr pripraviť plán ďalšieho postupu. Podstatný rozdiel však nie je iba v nástroji. Je v tom, čo robí človek s jeho výstupom.
Pri AI asistovanom programovaní autor výsledok kontroluje a v prípade potreby manuálne upravuje. Pokojne môže väčšinu kódu písať sám a AI používať iba na návrhy alternatív alebo možných spôsobov riešenia.
Ak si teda rozdiel zhrnieme jednoducho: pri vibecodingu autor výstup väčšinou nevaliduje na úrovni samotného kódu a ani ho vo väčšej miere manuálne neupravuje. AI sa stáva prostredníkom medzi jeho nápadom a výsledným produktom. Pri AI asistovanom programovaní človek kódu rozumie, zasahuje doň a výstupy umelej inteligencie aktívne kontroluje.
Prečo pri vibecodingu záleží na dobrom prompte?
Dnešné pokročilé modely dokážu vstup od autora pochopiť veľmi dobre. Rovnaký výsledok sa však často dá dosiahnuť viacerými spôsobmi a AI nemusí našu predstavu pochopiť úplne presne. Tu opäť zohrávajú veľkú úlohu znalosti autora. Je totiž ťažké detailne navrhnúť funkcionalitu, ak sami presne neviete, čo všetko sa musí diať na pozadí.
Prompt je preto pri vibecodingu veľmi dôležitou súčasťou úspechu. Rovnako dôležitý je kontext. Ak ho má autor v hlave, dokáže tvorbu korigovať oveľa efektívnejšie. Vie, čo od umelej inteligencie očakáva a čo by mal jej návrh minimálne obsahovať. V opačnom prípade necháva návrh architektúry aj samotného kódu vo veľkej miere na AI.
Výsledok môže byť veľmi dobrý, ale nemusí.
Pri menej komplexných riešeniach dokáže umelá inteligencia fungovanie navrhnúť veľmi kvalitne. Pri pokročilejších funkciách a veľkých projektoch sa však môže v návrhu stratiť alebo zvoliť nevhodný prístup. Čím viac detailov dokážete AI poskytnúť, tým lepšie vie vašu predstavu pretaviť do reality. A to nielen vizuálne, ale aj v samotnom kóde. Ak však autorovi chýbajú programátorské znalosti, môže byť náročné AI nasmerovať na vhodný návrh.
A ešte náročnejšie je následne posúdiť, či si vybrala správnu cestu.
Mám hotové riešenie. Stačí to?
Keď pomocou vibecodingu vytvoríte svoje prvé funkčné riešenie, eufória je úplne pochopiteľná. Vytvorili ste svoj produkt. Webstránku, aplikáciu alebo službu. To, čo malo vyriešiť váš problém, funguje. A to je úspech.
Pomocou AI už vzniklo množstvo riešení, ktoré fungujú, sú úspešné aj zabezpečené. Je preto úplne na mieste priznať umelej inteligencii a vibecodingu zásluhu na tom, že sa ich podarilo vytvoriť. Lenže poďme o krok ďalej.
Riešenie zatiaľ máme iba my. Lokálne sme si ho otestovali a teraz ho chceme ukázať svetu. A práve tu prichádza ďalšie možné úskalie vibecodingu. Vytvorenie riešenia je totiž iba prvý krok. Tie ďalšie môžu priniesť bezpečnostné riziká – najmä ak autor presne nevie, čo sa pri nich deje.
Aby sme nezostali iba pri teórii, predstavme si webovú aplikáciu s frontendovou aj backendovou časťou.
Aplikáciu ste vytvorili a AI vám ako ďalší krok navrhne sprístupniť ju na serveri.
Povedzme, že už máte VPS, ktoré používate na jednoduché statické prezentačné stránky. AI navrhne, aby nová aplikácia bežala v Dockeri na tomto serveri. Pripraví potrebné konfigurácie, cez SSH sa pripojí na VPS a aplikáciu spustí.
Celý proces môže prebehnúť úspešne. Skúsenému programátorovi však pri tomto postupe napadnú možné úskalia. Použité images môžu obsahovať zraniteľnosti. Pri nasadení sa môžu odhaliť citlivé údaje, napríklad tokeny alebo prihlasovacie údaje. A treba myslieť aj na zabezpečenie aplikácie, Dockera či samotného servera.
Pri AI asistovanom programovaní môže autor, ktorý rozumie jednotlivým krokom nasadenia aj fungovaniu servera, nechať AI napríklad iba pripraviť plán. Jednotlivé kroky potom implementuje sám. Alebo ich nechá vykonať AI, pričom kontroluje, ako postupuje.
Pri vibecodingu môže celý proces prebehnúť aj bez takéhoto zásahu. Model môže zvládnuť všetky kroky správne. Môže však na niektorý kritický bod zabudnúť.
Podobné je to so samotným kódom. Aj skúsený programátor musí niekedy AI zastaviť, pretože na prvý pohľad vidí varovné signály, ktoré treba opraviť. Pri vibecodingu takáto kontrola z princípu chýba. V momente, keď výstup na úrovni kódu aktívne kontrolujete, navrhujete a validujete, sa totiž už posúvate skôr k AI asistovanému programovaniu.
Ako vyzerá ideálny scenár vibecodingu?
Pre mňa je ideálny scenár taký, keď má autor aspoň základné znalosti programovania a zároveň vie, ako dostať svoj produkt bezpečne na cieľovú platformu. V takom prípade dokáže cez prompty pripraviť solídne riešenie vrátane jeho nasadenia. Kde presne leží hranica, ako veľké riešenie je ešte vhodné vytvárať týmto spôsobom, sa však určuje ťažko. Záleží od použitého modelu, ale aj od znalostí autora.
Dokáže to celé zvládnuť pomocou vibecodingu aj človek, ktorý vôbec nevie programovať? Pravdepodobne áno. Čím menej však rozumie samotnému programovaniu, tým ťažšie dokáže chyby alebo zraniteľnosti vo výsledku rozpoznať a skontrolovať.
Aké riziká môže priniesť vibecoding?
Ak výsledné riešenie nie je dostatočne zabezpečené, zraniteľnosť môže útočníkovi otvoriť cestu k dátam používateľov. V takom prípade už môže vzniknúť aj legislatívny problém. Ak je navyše zle zabezpečená cieľová platforma, napríklad server, cesta útočníka sa nemusí skončiť pri samotnej aplikácii. Cez zraniteľnosť sa môže dostať aj k dátam, ktoré s pôvodným produktom na prvý pohľad nesúvisia.
Môže získať prístup k serveru a nainštalovať naň škodlivý softvér. Ten môže napríklad ťažiť kryptomenu alebo prehľadávať server a hľadať citlivé údaje, uložené heslá či tokeny k ďalším službám. Jedna chyba tak môže spustiť sériu ďalších problémov a viesť aj k napadnutiu iných služieb či dátových úložísk. Návrat z podobnej situácie už nemusí byť jednoduchý.
Môže sa to stať aj profesionálnej firme bez akéhokoľvek zásahu AI? Určite áno. Vibecoding nie je jediný spôsob, ako môže vzniknúť bezpečnostný problém. Rozdiel vidím najmä v tom, že pri vibecodingu môže chýbať človek, ktorý dokáže v jednotlivých krokoch problém včas rozpoznať a výsledok skontrolovať.
Je teda vibecoding dobrý?
Bez debaty áno. Ale záleží na viacerých faktoroch.
Prvým je výber riešenia a modelu. Možnosti modelu v kombinácii so znalosťami autora sú základom úspechu. A tým sa dostávame k druhému faktoru: znalostiam samotného autora. Úspech, bezpečnosť aj udržateľnosť riešenia rastú s tým, ako dobre človek rozumie tomu, čo umelá inteligencia robí. Dôležitá je aj veľkosť produktu, ktorý chceme vytvoriť.
Od určitého bodu môže byť spoliehanie sa iba na vibecoding rizikové. Predstava, že týmto spôsobom jednoducho nahradíme softvér, ktorý skúsení programátori vyvíjali roky, podľa mňa nie je veľmi realistická. Vibecoding preto zatiaľ vnímam najmä ako priestor na skúšanie a učenie sa. Dobre poslúži pri menších riešeniach alebo hobby projektoch. Pri väčších riešeniach už treba myslieť na optimalizáciu, škálovateľnosť aj bezpečnosť a tieto oblasti priebežne kontrolovať.
Preto vibecoding zatiaľ nevnímam ako náhradu práce programátorov. Svet AI sa však vyvíja neuveriteľne rýchlo a to, čo platí dnes, nemusí platiť zajtra. Stále sme vo fáze, keď zisťujeme, ako bude svet s AI vyzerať. Aktuálny záujem o umelú inteligenciu zároveň umožňuje vyskúšať si jej možnosti oveľa širšiemu okruhu ľudí.
Netreba však zabúdať na to, že stále pracujeme s modelmi.
A ich výsledky je dôležité kontrolovať.
Najčastejšie otázky o vibecodingu (FAQ)
Čo je vibecoding?
Vibecoding je tvorba softvéru pomocou umelej inteligencie, pri ktorej autor nemusí nevyhnutne rozumieť samotnému kódu. Veľká časť procesu prebieha pomocou promptov.
Aký je rozdiel medzi vibecodingom a AI asistovaným programovaním?
Pri vibecodingu autor väčšinou nezasahuje do kódu a nevaliduje ho na jeho úrovni. Pri AI asistovanom programovaní človek výstup AI kontroluje, rozumie mu a podľa potreby ho upravuje.
Prečo je pri vibecodingu dôležitý dobrý prompt?
Čím presnejšie dokáže autor opísať svoju predstavu a poskytnúť potrebný kontext, tým lepšie ju AI dokáže pretaviť do výsledku. Ak však autor nevie, čo by malo riešenie obsahovať, môže byť preňho ťažké AI správne nasmerovať aj výsledok skontrolovať.
Aké riziká môže vibecoding priniesť?
Riziko vzniká najmä vtedy, keď autor nedokáže skontrolovať vytvorený kód alebo jednotlivé kroky nasadenia. Problémom môžu byť zraniteľnosti, odhalenie citlivých údajov alebo nedostatočné zabezpečenie aplikácie či cieľovej platformy.
Je vibecoding vhodný aj pre veľké projekty?
Podľa autora článku je vibecoding zatiaľ vhodný najmä na skúšanie, učenie sa, menšie riešenia a hobby projekty. Pri väčších produktoch rastie význam optimalizácie, škálovateľnosti, bezpečnosti a kontroly výsledku.