WebSupport blog

Prečo sa z písma Comic Sans smeje celý svet?

Byť dobrým dizajnérom znamená tiež poznať význam, funkciu, kontext a históriu jednotlivých fontov. Aj tieto informácie vám môžu pri výbere vhodného písma výrazne pomôcť. Poznáte však príbeh, s ktorým prišla na svet Helvetica či úradníkmi milované a dizajnérmi najviac nenávidené písmo?

Helvetica

Jeden z najpopulárnejších fontov bol navrhnutý v roku 1957 Maxom Miedingerom, ktorý sa chcel pôvodne stať maliarom, no otec ho nasmeroval k tomu, aby sa pri výbere budúceho zamerania orientoval na praktickejšie povolanie. O 30 rokov neskôr spolu s Eduardom Hoffmanom vytvoril univerzálne písmo Neue Haas Grotesk inšpirované znakovou sadou Akzidenz-Grotesk. Až v roku 1960 písmo získalo názov Helvetica vychádzajúci z latinského pomenovania pre Švajčiarsko (Helvetia).

Odvtedy sa Helvetica vo veľkej obľube používa v tlači, v reklamách, na billboardoch, pre sadzbu kníh či ako súčasť logotypov. Medzi najznámejšie značky s Helveticou v logu patrí Jeep, The North Face, American Airlines, BMW, Microsoft, Panasonic, Caterpilar, Skype, Energizer, Harley Davidson či Olympus.

Písmo sa objavilo aj na rôznych filmových plagátoch (napríklad Zachráňte vojaka Ryana) či v značení metra v New Yorku. Ak vás zaujíma širšia história písma Helvetica, pozrite si rovnomenný dokument predstavený pri príležitosti 50. výročia vzniku tohto fontu.

Tip: Otestujte svoje bystré oko typografa a zistite, či dokážete rozlíšiť Helveticu od Arialu.

Avenir

Písmo navrhnuté švajčiarskym dizajnérom Adrianom Frutigerom v roku 1988, ktorý pri tvorbe vychádzal zo štylistického vývoja geometrických fontov 20. storočia, najmä zo znakov Erbar Grotesk a Futura. O 16 rokov neskôr sa Friutiger rozhodol, že znakovú sadu Avenir rozšíri o ďalšie rezy. V rozmedzí rokov 2004 až 2007 spolu s Akirom Kobayashim vytvoril ďalších 24 fontov. Táto sada dostala aj nové pomenovanie Avenir Next a font bol v roku 2012 dodatočne rozšírený aj o oblý rez.

Avenir je oficiálnym fontom celej vizuálnej identity mesta Amsterdam a zároveň ide asi o najviac známe využitie tohto písma. Avenir vo svojom logu používa napríklad aj AOL, AliExpress, UPC alebo AT&T.

Avenir znamená vo francúzskom jazyku budúcnosť a táto symbolika názvu mala byť tiež predzvesťou estetiky fontov 21. storočia. Vyzerá to tak, že zámer sa vydaril, pretože Avenir sa vo veľkej obľube používa dodnes. Buď v digitálnej podobe ako písmo na webstránkach, v aplikáciách či printe. Mnohí dizajnéri mu pripisujú univerzálnosť podobnú Helvetice, no Avenir je tiež vhodným kompromisom medzi príliš neutrálnou Helveticou a modernou Futurou.

Comic Sans

Autorom azda najviac milovaného a zároveň nenávideného písma je Vincent Connare. Typograf a bývalý zamestnanec Microsoftu sa pri jeho tvorbe v roku 1995 inšpiroval najmä nápismi z komixových príbehov. Písmo bolo vytvorené špeciálne pre potreby nástroja Microsoft Bob. Softvérový balík mal z rozhrania Windows 3.1, 95 a NT pretvoriť prívetivejšie užívateľské prostredie, v ktorom by sa vedeli orientovať aj malé deti.

Úlohou neformálneho fontu bolo nahradiť v softvérovom rozšírení Times New Roman, ktorý bol pre tento kontext príliš strohý a nevhodný. Lenže Connare nestihol do uvedenia nástroja Microsoft Bob pripraviť celú znakovú sadu, preto bol Comic Sans zaradený aspoň do OEM verzie Windows 95.

Comic Sans nebol nikdy určený pre formálne použitie, jeho pomyselnú univerzálnosť vďaka odlišnosti od ostatných fontov v ňom užívatelia objavili až o niečo neskôr. Rozmach aj oficiálnych oznamov písaných Comic Sansom zapríčinil, že z písma sa dnes vysmieva takmer každý, komu jeho názov spomeniete. Zaujímavosťou tiež je, že v minulosti ľudia na Twitteri najviac hejtovali letecké spoločnosti, Comic Sans a Justina Biebera.

Tip: Pokiaľ váš obranný metabolizmus a grafické nástroje pri použití Comic Sans ešte nekolabujú, pozrite si stránku Comic Sans Criminal a zistite, ako používať tento font správne.

Baskerville

Predtým, než John Baskerville vytvoril písmo, ktoré spôsobilo v anglickom tlačovom odvetví menšiu revolúciu, vysekával znaky do náhrobných kameňov. Baskerville navrhol v roku 1757 ako vylepšený variant fontu Caslon a v tej dobe bolo písmo medzníkom medzi historickými a modernejšími fontmi. Zvýšený kontrast medzi jeho hrubými a tenkými líniami vytvoril ostrejšie pätky a staromódny rez tak pretvoril do modernejšej podoby.

Na to mnohí ľudia v tej dobe nereagovali príliš prívetivo, pretože ostré línie písma im údajne pri čítaní kazili zrak. S príchodom modernejších fontov Bodoni či Didot sa písmo Johna Baskervilla využívalo čoraz menej. Najväčšie uznanie za svoj počin si autor vyslúžil až po smrti.

Dnes sa Baskerville využíva ako hlavné písmo v publikáciách Harvardu či v digitálnej podobe na webstránkach, kde pôsobí veľmi decentne. Objaviť ho môžete napríklad aj v brandingu Metropollitnej Opery či logotypu Kanady.

Podľa štúdie, ktorá skúmala vplyv fontov na vnímanie prijímaných informácií, čitatelia s tvrdením, ktoré bolo písané fontom Baskerville súhlasili o 1,5 % viac ako s rovnakou správou zobrazenou písmom Georgia, Trebuchet či Computer Modern. Najmenšiu dôveryhodnosť medzi testovanou vzorkou vzbudzoval už tradične nešťastný Comic Sans.

Komentáre