WebSupport blog

Zabíjajú technológie demokraciu?

Fascinácia, hľadanie správnych slov a “mrazení v zádech” (má toto slovné spojenie nejaký slovenský ekvivalent?). Pocity, ktoré zažíva návštevník najväčšej technologickej konferencie na svete sa veľmi ťažko opisujú a sprostredkovávajú ľuďom, ktorí to nezažili na vlastnej koži.

Keď počúvate diskusiu o tom, ako už o pár týždňov začnú prvé reálne rozhovory ľudí prostredníctvom virtuálnej reality, vzdialených od seba stovky míľ, ste užasnutí a prestávate vnímať problémy bežného života. Ak si navyše uvedomíte, že v kombinácii s umelou inteligenciou sme tak blízko prvým “nesmrteľným” ľuďom, zažívate hotovú futuristickú extázu. Evolúciu nezastavíte. No predsa len, nezabudli sme pri vývoji “supertechnológií” na niečo?

Spoločenská zodpovednosť ako hlavná téma

Napriek stále novším a vzrušujúcim technológiam prevážili vo všetkých diskusiách na tohtoročnom lisabonskom WebSummite prezidentské voľby, riešenie migračnej krízy a spoločenská zodpovednosť. Samotné voľby amerického prezidenta prebiehali v druhý deň konferencie, čo sa odzrkadlilo a poznačilo snáď každú diskusiu, či prednášku.

“Tak veľmi sa sústredíme na nové technológie, že zabúdame na bežných ľudí”

Aj takéto vyjadrenia padali v diskusiách, najmä na pódiu Future Societies. V diskusii s názvom “The filter bubble versus democracy” spomenula Ann Mettler z politicko – strategického centra EÚ, že by sme nemali zatvárať oči pred ľudmi, ktorí spamujú náš “feed” na sociálnych sieťach konšpiračnými teóriami. Mali by sme vytvárať dialóg a debatu s konkrétnym človekom o tom, či si naozaj informáciu overil, aké sú jeho zdroje a presvedčenia. Ak to urobí každý z nás, čo i len s jedným človekom, je reálny predpoklad, že sa môžu diať veľké veci.

“To, že nájdete informáciu vo vašom feede na sociálnych sieťach neznamená, že je to fakt”

Ann Mettler rovnako zdôraznila aj na druhom pódiu v debate s názvom “Will technology kill democracy?”, že je našou povinnosťou informovať a vzdelávať deti o histórii a demokracii. Tvorme webové stránky a napĺňajme ich obsahom s overenými informáciami, vzdelávajme a šírme dôveryhodný obsah.

Ako môžu technológie pomôcť pri vzdelávaní

Aby vzdelávanie nebolo nudné (tak ako si ho každý z nás predstavuje a vlastne také aj je) predstavil CEO spoločnosti Framestore, William Sargent, v rámci prednášky “Alone but not lost”, školský autobus, ktorý je súčasťou výskumu istej firmy zaoberajúcej sa leteckým inžinierstvom a bezpečnosťou. Autobus dokáže vďaka virtuálnej realite a špeciálnej technológii preniesť celú posádku napríklad na Mars. Otázka znie, čo keby ich preniesol napríklad do dejov 2. svetovej vojny? Pomohlo by to mladým ľudom v náhľade na súčasný svet, kedy stále častejšie volia radikálnejšie riešenia?

V neposlednom rade práve deti nás môžu veľa naučiť o ďalšom smerovaní samotných technológií a ich používania. V debate “Appointment to view – The Future of Media, Entertainment & Investing” padlo odporúčanie, aby sme sledovali naše deti pri používaní technológií. Často totiž používajú rôzne logické skratky, ktoré môžu v budúcnosti uľahčiť ich používanie.

Priznám sa, že pri debate “Digital by default societies” Xaviera Bettela, vicepremiéra Luxeburska, som sa trochu hanbil, keď hovoril o tom, ako ich vláda aktívne podporuje startupy, investuje do lokálneho biznisu, spolupracuje s Estónskom na vývoji IT, podporuje mladých ľudí a investuje do ťažby surovín na kométach a asteroidoch.

Bettel tiež zdôrazňoval, že my všetci by sme mali apelovať na médiá a influencerov, aby tvorili obsah, ktorý je hodnotný a vzdeláva ľudí. Mali by sme hľadať spôsob, ako prepájať inteligenciu s menej vzdelanými oblasťami.

V debate “Welcome to Tech-topia?” upozorňovali a vyzývali účastníci debaty na potrebu vytvárania lokálneho trhu. Tvorte appky, začnite využívať drony, či virtuálnu realitu a webové projekty, ktoré riešia problémy vo vašom meste, či dedine. Riešiť problémy na svetovej úrovni je sakramenstky zložité. Musíme začať na malých miestach.

Ako naložiť s “big data”

Veľa sa hovorilo aj o “big data”. V súčasnosti vlastnia veľké firmy obrovské kvantá dát. Kompetentní však väčšinou nechcú vidieť “big data” uložené v dátových silách, ale konkrétne závery z nich vyplývajúce. Avšak zložitosť takýchto dát navyšuje exponenciálne ich množstvo, takže ich je v konečnom dôsledku zase omnoho viac. Ďalším problémom je, že to musia byť relevantné dáta.

Ak paria vaše dáta k tým 5%, ktoré sú analyzované, čo je teda naozaj len vrchol globálneho ľadovca, čo s nimi ďalej? Skúste v nich hľadať kauzalitu – napríklad s čím ma problém konkurencia a vám sa v tom darí, no a následne to skúste aplikovať na niečo iné. “Machine data is continuous integration”.

Myslíte si, že “data driven” biznis podložený skutočnými číslami má navrch nad emóciami? Až také jednoznačné to nie je. Dokonca aj hlasovanie návštevníkov priamo na prednáške dopadlo v pomere 50:50. A sme tam, kde sme boli aj predtým.

Budúcnosť sa približuje rýchlejšie, ako by sa mohlo zdať

Ak si na časovú os dáte agrárnu dobu, priemyselnú revolúciu, tranzistor a súčasnú digitálnu dobu, tak vzdialenosť medzi nimi sa v čase neustále skracuje. V budúcnosti bude zásadných objavov dokonca menej a menej. Napriek tomu nás čaká vedomostná doba, ktorá by mala fungovať v nekonečnom cykle vzdelávania, následnej tvorbe a zdieľaní. To má priniesť otvorenosť a inovácie.

V súčasnosti vyvíjame nové technológie a sme natoľko zanietení v samotnom procese, že zabúdame na vhodné využitie a vzdelávanie. Zabudli sme komunikovať so zvyškom sveta a riešiť naozajstné problémy. Nesmieme byť zahľadení len na biznis. Mali by sme reagovať na svetové, ale najmä lokálne problémy a spoločne hľadať riešenia. Nemali by sme zabúdať, že máme v rukách obrovskú moc.

Autori článku: Richard Čermák a Fero Volár

Komentáre