O Vesmírnom programe by sa dalo písať veľmi veľa. V médiách kvôli času a zrozumiteľnosti odzneli iba základné informácie. Tu sú detaily o príprave a priebehu misie, ktoré inde nenájdete.
Príprava misie
- Predchodcom sondy JULO2 bola sonda JULO1, ktorú SOSA vypustila 10. októbra 2010. Dosiahla výšku 25 000 m n. m.
- Príprava sondy JULO2 trvala 1,5 roka. Začalo sa na nej pracovať krátko po vypustení JULO1. Na základe skúsenosti z prvého letu, bol kompletne zmenený návrh sondy. Svojou funkcionalitou a rozmermi pripomína malý satelit typu CubeSat.
- Realizačný tím projektu pozostával z 15 ľudí. Okrem rôznych technikov v ňom bol aj meteorológ.
- Cena podobného stratosférického balóna sa pohybuje okolo 300 €, hélium stálo asi 100 €. Najväčšou položkou v rozpočte boli technické zariadenia, stáli až 1500 €.
- Gondola balóna mala odrazové plochy, aby ho boli schopné zachytiť letecké radary.
- Pred extrémnym mrazom (až – 50 °C) chránila zariadenia len 1 cm hrubá karimatka s fóliou. Najnižšia teplota vnútri gondoly bola 12 °C.
Štart
- Každý kto pridŕžal balón počas napúšťania musel mať rukavice. Bránili vyšmyknutiu mikroténovej fólie, ktorou bol balón prikrytý, ale aj nechcenému poškodeniu povrchu nechtami. Aj najmenšie poškodenie by znamenalo predčasné prasknutie.
- Povolenie na štart udelil Letecký úrad SR niekoľko minút pred štartom. Platilo 4 hodiny, pri odložení štartu by sme oň museli žiadať nanovo.
- Prvý pokus o vypustenie bol neúspešný. V poslednej chvíli sa uvoľnil kovový krúžok spájajúci lanko s terminátorom. Nárazový vietor spôsobil ťah niekoľko desiatok kg. Na takúto záťaž nebol terminátor stavaný, preto balón uletel.
- Kvôli blížiacemu sa dažďu a silnejúcemu vetru nebol čas opraviť spojenie medzi balónom a terminátorom. JULO2 tak poletel bez neho a na zem dopadla sonda spolu s prasknutým balónom.
Priebeh letu
- Každých 8 sekúnd sonda posielala aktuálnu polohu získanú z GPS.
- Pre každý prípad boli na palube hneď dva GPS moduly. Jeden prestal fungovať vo výške 18 km, kvôli obmedzeniam pre teroristov. Druhý fungoval celý čas.
- Počas letu sondy vznikli problémy so získavaním GPS súradníc zo zasielanej URL. Niektoré údaje o polohe preto obsahovali nulové alebo veľmi nízke hodnoty, takže to vyzeralo, že JULO2 letí nad Afrikou, kde je lokalita s nulovými súradnicami.
- Iným problémom bolo pretečenie jednej premennej, čo skreslilo údaj o aktuálnej nadmorskej výške. Problém sme identifikovali včas a po pripočítaní konštanty sme vedeli presne, v akej výške sa JULO2 práve nachádza. Uisťovali nás v tom aj informácie zo snímačov o neustále klesajúcom tlaku a stúpajúcej radiácii. Na záznamových kartách sú všetky údaje v poriadku.
- Na komunikáciu sondy zo základňou sa používala rádioamatérska sieť APRS. Pomocou nej bolo možné preniesť každú sekundu iba jediný byte.
- Pre odľahčenie gondoly boli fotoaparáty zbavené všetkých zbytočností. Prakticky pozostávali len z plošného spoja a objektívu. Výnimkou bola len kamera GoPro určená do extrémnych podmienok. Bežne sa montuje napr. na podvozky pretekárskych áut, helmy parašutistov, dokonca do výškových sondážnych rakiet.
- Ani jeden z fotoaparátov neprežil prelet cez oblaky, kde bola extrémna vlhkosť. Silný dážď vidno aj na videu. Ak by nepršalo, kamery by prežili. Proti nízkym teplotám boli testované v kryokomore s teplotou menej ako – 60 °C. Jediné zábery z výšky zaznamenala kamera GoPro.
- Na objektíve GoPro sa v priebehu letu vyzrážala voda. V najvyšších výškach však sublimovala, takže snímky sú napriek tomu ostré.
- Sonda dosiahla maximálnu výšku 33 396 m n. m.
- Pád JULO2 na Zem trval 23 minút. Celková dĺžka letu vrátane padania bola 145 minút.
Hľadanie sondy
- Vypočítané miesto dopadu sa od skutočného miesta dopadu líšilo len o 10 km. Keby JULO2 nepadal aj s balónom (terminátor, ktorý ho mal odstrihnúť sme po prvom zlyhaní vymontovali), odchýlka mohla byť ešte menšia.
- JULO2 hľadali tri pátracie tímy vybavené mobilným internetom a
krátkovlnnýmiVKV vysielačkami. Vyrazili krátko po štarte. - Sonda dopadla uprostred poľa, pri ceste, 300 m pred vstupom do obce Haluzice (okres Zlín).
- Prvý pátrací tím dorazil na miesto len 55 sekúnd po dopade balóna.
- Navzdory silnému nárazu technika pád prežila. Fotoaparáty zaznamenali spolu 7 GB dát: 1207 fotografií a 4 videozáznamy (58 min).
15 odpovedí na “25 zákulisných informácií o lete sondy JULO2”
Kedy budu k dispozicii videozaznamy? 🙂 neviem sa dockat.
@ Marek ako si sa mohol docitat videozaznamy skoncili uz pri prelete oblakov. Co sa tyka obrazkov a timelapse videa z Go Pro Kamery, akurat ich spracuvavame takze koncom tyzdna.
Obmedzenia pre teroristov vo vyske 18km?
Skvely projekt!
Signál GPS je úmyselne rušený aby sa zabránilo zneužitiu napr. na navádzanie rakiet. S rastúcou výškou má čoraz dlhšiu odozvu aj čoraz nepresnejšie údaje. Bežné zariadenia ako napr. smartphony sú nepoužiteľné už zhruba v 8-9 km výške. Kvalitnejšia navigácia vydrží viac, ale ani tá nie je použiteľná donekonečna.
toto skreslenie sa ale umelo pridava do prijmacov, nie? ako moze byt ten isty gps signal „vo vyske ruseny“ pri zemi presny? kazdopadne nechapem co by teroristi robili tak vysoko 🙂
inak mam pocit ze nato kolko ludi to pripravovalo a ako dlho, tam bolo dost amaterskych chyb. tipujem ale ze julo3 uz bude bezchyby 🙂
fotky zakrivenia zeme su uzasne, neuveritelne..
palo, prepac ale ty si asi nerobil na nejakom podobnom projekte, ze? vzdy sa objavia tak amaterske chyby, ze malokoho by napadli, ze sa mozu stat …a teraz si aj organizatori smeju, aki boli doteraz lameri a o aky kus su teraz skusenejsi :]
Nejake ufo ste nenatocili 😀 ?
I ked neskôr,
ale velke Congratulations !!!
z Dunajskej Stredy….pokrocili ste zase o nieco vyssie.
Csaba
Az na par nepresnosti dobre napisane. Som rad ze som bol pri tom a dufam ze bude viac takychto projektov 😉
K tym nepresnostiam (nebrat prosim ako kritiku ale skor ako upresnenie):
Bod 12. – To jedno GPS co prestalo fungovat alebo skor „zmrzlo“ robilo problem lebo cez APRS bola striedavo posielana spravna poloha a poloha zo zmrznuteho GPS (vcetne starej casovej znacky), preto na mape su ku koncu letu dost velke vypadky kedze aprs.fi bolo zblbnute kedze sa to tvarilo ako by bola rychlost vetsia ako 500 km/h
Bod. 13 – Tam som nepochopil tu vetu o URL 🙂
Bod. 15 – APRS nie je siet. Tu druhu vetu som tiez nepochopil 🙂
Bod. 22 – Nie KV ale VKV vysielacky 😉
K tomu problemu z GPS nad 18km sa pise napr. v tomto clanku: http://navigovat.mobilmania.cz/bleskovky/proc-gps-nefunguje-v-mezikontinentalnich-raketach-zajimavost/sc-266-a-1316905
Skoda ze sonda len dala echo o registracii a nespravila to sama :-))) mozno dalsi krat aj to bude :->
Pekny projekt….
Chybaju mi akekolvek informacie o projekte v anglicitine.. Aspon zakladna stranka, alebo info. Na to ze ste udajne prvy kto nieco taketo spravil je neexistencia anglickej stranky podla mna chybou. Nemam sa na co odkazat ked to chcem poslat znamym 🙂 navyse podla mna to mohlo mat zaujimavu odozvu na nete.. Alebo len zle hladam?
Zle hladas 😉 Skus http://www.webinspace.com. Inak, posielali sme tlačové správy do zahraničných blogov, ale zrejme to nepublikovali
fuha 🙂 super dik 🙂 no dam sixpack piva tomu kto najde link na anglicku stranku zo slovenskej :))
Neviem či poznáte aj iný SK projekt stratosférického balóna,ale keď nie tu si ho pozrite http://stsproject.net/ …možno by nebolo od veci sa spojiť a vymeniť si informácie a skúsenosti….každopádne fandím obom projektom a bolo by fajn nabudúce vysielať údaje o polohe napr do google earth,alebo priamo na web v reálnom čase aby sme mohli všetci sledovať…